Olivovník európsky (Olea europaea) je vždyzelený strom, resp. ker dorastajúci do maximálnej výšky 7metrov, len výnimočne viac, pôvodom z Ázie. Patrí do čeľade olivovníkovitých, do ktorej spadá 23 rodov s viac ako 400 druhmi. Jeden z týchto rodov je Olea, ktorý ma asi 40 druhov, ale len jeden druh- Olea europaea sa pestuje pre olejnaté plody.
Olivovník sa dožíva niekoľko stoviek rokov, počas ktorých sa môžeme tešiť z úrody olív. Niektoré stromy sa podarí dopestovať až do veku 1000 rokov, vďaka bočným výhonkom ktorými sa „omladzuje“. Najbohatšiu úrodu má okolo 20teho roka života. Čím je olivovník starší, tým je odolnejší, a teda aj vhodnejší pre výsadbu do voľnej pôdy
Pre olivovník je typický kmeň a konáre, ktoré sa vyznačujú rôznym pokrútením. Kmeň je valcovitý, s pribúdajúcim vekom sa krúti, hrčkavie, praská, delí a rozpadá sa ,vytvára dutiny a čiastkové kmene. Kôra je sivá najskôr hladká, neskôr popraskaná rozbrázdená.
Listy olivovníka sú úzke , sivozelenej farby.
Kvety olivovníka sú jemné, drobné bielej alebo žltastej farby. Rastú v strapcoch po cca 30 kvietkov. Majú jemnú vôňu. Olivovník kvitne obojpohlavnými cudzoopelivými kvetmi (niektoré pestované odrody sú aj samoopelivé). Opelenie je väčšinou zabezpečené vetrom. Po opelení sa z nich vytvára plod – kôstkovica..
Plodom olivovníka je oliva. Je to kôstkovica vajcovitého tvaru.
Tie sa delia podľa zrelosti na zelené, polozrelé a zrelé.
Zelené olivy sú ešte nedozreté plody, nakladajú sa na dlhé mesiace do soli a do slaného, octového alebo sladkého nálevu. Čierne olivy sú dozreté plody, ktoré sa nakladajú podobným spôsobom. Z týchto olív sa však vyrába hlavne olivový olej. Až 90% vypestovaných olív sa používa na výrobu oleja ,iba zvyšných 10% vypestovaných olív sa používa ako stolové ovocie.
Aj olej ďalej delíme na – Panenský olej- najkvalitnejší olej, získava sa samovoľným odtekaním , ktorému sa dá pomôcť napr. zaťažením olív.
-Stredne kvalitný olej - sa získava z olív lisovaných za studena pri použití stredného tlaku.
-Najmenej kvalitný olej - sa získava pôsobením vyššieho tlaku a tepla. Tento olej je možné ďalej rafinovať a používať k technickým účelom
Olivovníky sa vo svete pestujú aj pre drevo, ktoré je cenné svojou tvrdosťou, trvácnosťou , farbou a zaujímavou textúrou.
a vysokou teplotou spaľovania.
V kozmetike sa olivové extrakty používajú pre tvorbu vitamínu E a vitamínu A a C.
V lekárstve sa olivový olej používa pri bodnutí hmyzom, bolestiach svalov, kĺbov, ľadvín, chráni pokožku pred starnutím.
Pôda:
Olivovník potrebuje jemnú kyprú pôdu zmiešanú s pieskom a kvalitnú drenážnu vrstvu. najlepšie vyhovuje ľahký priepustný substrát s obsahom vápna. Olivovník dobre znáša aj zasolené substráty.
Zálievka v letnom období je potrebná pri veľkom teple na slnku v kvetináči takmer denne. To ale neplatí pri rastlinách zasadených do zeme, tam zálievku môžeme obmedziť, nakoľko sa korene tiahnu do veľkej hĺbky, kde sa nachádza voda.
Veľký pozor si treba však dávať hlavne na preliatie , to olivovník neznesie a môže ľahko dôjsť k odhnitiu koreňov.
Stanovisko
Olivovník priam miluje slnko, je potrebné ho umiestniť na slnečné miesto, darí sa mu aj na priamom slnku.
Zimovanie:
PRastliny v kvetináči zimujeme ideálne v miestnostiach s dostatočným celodenným svetlom, s teplotou okolo 10°C. Vhodné je zimné záhrady, chladnejšie chodby. Presunúť do vnútra by sme ich mali koncom októbra. Opäť von ich môžeme dať v čase keď už nehrozia nočné mrazy, koncom marca/začiatkom apríla.
Vysadené olivovníky v záhrade znesú teplotu do -10°C. Pri nižšej teplote dochádza u mladších rastlín k vymrznutiu. Už pri prvých mrazoch je ale vhodné olivovníky zabaliť do vzdušnej tkaniny, napr.jutoviny, a koreň zakryť lístím, čečinou.
Rozmnožovať môžeme semenami, ktoré však pomerne dlho klíčia (aj pol roka). Na urýchlenie klíčenia sa musí narušiť tvrdá škrupina. Najjednoduchšie je množenie novými výhonmi vyrastajúcimi z koreňov. Okrem týchto spôsobov môžeme množiť aj odrezkami a potápaním, ale doba zakorenenia je veľmi dlhá 1-2 roky.
STRIH a formovanie
Pre vhodný tvar stromu (ten už záleží na vašich preferenciách a predstave, pre zimovanie vo vnútri ale odporúčame kompaktne formovať korunu, pre jej ľahšie zimovanie a dostatok priestoru) , striháme olivovník 2-3krát ročne.
Najradikálnejší rez vykonávame počas jari. Ďalší počas júna/júla. A posledný, najmenej radikálny počas jesene, skôr už len estetický.
Rezom koruna stromu hustne, keďže strom ženie nové listy. Je potrebné si uvedomiť, že plody na olivovníku rastú na minuloročných vetvičkách, preto je potrebné robiť posledný strih v roku nie príliš radikálny. Intenzívny rast stromu znižuje jeho úrodnosť.
Korunu olivovníka tvarujeme tak, aby sme odstránili slabé konáre a skrátili konáre dlhé, ktoré nám presahujú cez tvarovanú korunu rastliny. Ako prvé sa strihajú spodné konáre. Poškodené a suché konáriky stromu odstraňujeme kedykoľvek v priebehu roka.
Presádzanie:
Olivovník odporúčame presádzať aspoň raz za 3 až 5 rokov, prípadne aj skôr, ak je to potrebné s ohľadom na zmenu veľkosti jeho koruny. Ideálnym obdobím na jeho presádzanie je jar.
Škodcovia a ochorenia:
pri pestovaní olivovníka si musíme dávať pozor na rôzne hubové choroby. Zo živočíšnych škodcov sú olivovníky napádané predovšetkým puklicami, vrtivkami a červcami.
